V dnešnom článku som sa rozhodol otvoriť pomerne citlivú tému. Každý z Vás si spomína na prvé pocity zo základnej školy. Aké to bolo, keď sa ste sa cítili “hlúpo” ak ste nevedeli odpovedať resp. napísať učivo na písomke. Škola je psychologický tréning odmena-trest. Tí, čo sa učia na výborný prospech sú na konci roka vyznamenaní. Tí, čo prepadajú, sú často na posmech. Ak ste v strede, ste označovaný za priemerných. Pekné škatuľkovanie, že?

Osobne som na základnej škole mal značné problémy, pretože som k väčšine predmetov cítil odpor. Nechápal som, prečo sa musím učiť dátumy udalostí na svete naspamäť. Pamäť bola môj slabý člen, a znamenalo to, že som sa všetko učil zdĺhavo a robil pritom chyby. Učitelia ma označovali za priemerného, podpriemerného, až lajdáka.

“Musíš sa dobre učiť, aby si našiel uplatnenie v živote”

“Ak sa budeš dobre učiť, budeš mať dobrý plat”

Možno aj vy ste zažili rôzne psychologické hry, ktoré na Vás skúšajú rodičia, učitelia, známi…Do dnes počujem tieto naučené frázy, ktorými stimulujeme emocionálny mozog študenta. Možno to na niektorých funguje, na mňa to malo pramalý efekt. Mojej mladej hlave to nedávalo význam. Bol som primladý na to, aby som to pochopil, a moji rodičia mali v škole dobrí prospech. Pochopenie tohto všetkého sa konalo o 20 rokov.

Vo všeobecnosti sa ľudia po ukončení štúdia vyberú nasledovnými smermi:

  1. Akademicko / výskumný smer
  2. Praktické uplatnenie v praxi

Akademicko / výskumný smer

Ľudia, ktorí sa rozhodli zostať v akademickom svete, zvyčajne uprednostňujú dobré známky a kladú na ne značný dôraz. Vyvoláva to v nich určitú spokojnosť, a ich ciele sú v danom sektore jednoznačne definované. Napriek tomu, že sa stretávam s negatívnymi reakciami na akademikov, osobne si ich prácu vážim.

Praktické uplatnenie v praxi

Sem patrí väčšina ľudí, ktorí opustia školu, a idú do skutočného sveta. A práve táto časť ľudí zažíva po opustení brán šok. Je jedno, aké známky ste mali v škole, nikto sa Vás na to nepýta.

Na pracovnom pohovore ich zaujíma, koľko máte rokov praxe, koľko ovládate cudzích jazykov, z čoho pozostáva Vaša prax, či viete pracovať v tíme, koľko programovacích jazykov ovládate, ako zvládate stress. Môžem pokračovať do rána.

Známky v praxi takmer nikoho nezaujímajú.

Tento výskum som urobil medzi mladými ľudmi, ktorý ukončili VŠ. Koláčový graf pripomína nášho PACMAN-a. 80 % ľudí mohlo mať hocijaký prospech, a do práce by ich prijali rovnako.

Čo je teda dôležité?

Prax, skúsenosti, znalosti, vedomosti, známosti.

Keď som vyšiel školu, ešte nejaký čas som svoj titul vnímal ako niečo “extra”. Po čase som si začal všímať, že stretám ľudí, ktorí sú 5x skúsenejší ako ja, zarábajú 5x viac ako ja a žiadny titul nemajú. 5 rokov, ktoré som ja trávil v škole, oni použili na zbieranie skúseností.

Poznám ľudí, ktorých príjem sa pohybuje na úrovni 15 000 eur/ mesiac, nemajú titul a nikto ich výsledky v škole nerieši. Pracujú pol roka, pol roka majú voľno. Porovnajte si to s mesiacom dovolenky a platom 1000 eur.

Nikto z mojich spolužiakov, ktorí mali perfektný prospech v škole toto nedosiahli. Peniaze nie sú všetko, ale mať pol roka voľno a tráviť ten čas niekde na pláži odmietne málokto. A stále sa bavíme o legálne platenej práci.

Osobne veľmi pochybujem, že v škole Vám niekto tieto informácie hovorí. V škole ste trénovaní na to, aby ste sa učili súperiť medzi sebou. Aby ste po ukončení štúdia zistili, že to čo ste 5 rokov príjmali, má v skutočnom svete len obmedzené využitie. Veľa ľudí je po ukončený školy zmätených. A plne ich chápem.

Môžem pre zmenu niečo urobiť?

Akademický svet Vás primárne pripravuje na akademické fungovanie. Ak chcete nájsť uplatnenie v praxi, študujte prax. Pracujte. Vzdelávajte sa skutočnými skúsenosťami, pracujte s nástrojmi, ktoré dokážete v dnešnom svete reálne využiť. Urobte si vlastný prieskum, čo od Vás vyžaduje odvetvie v ktorom sa chcete uplatniť. Ak Vám to, čo potrebujete akademický svet nedokáže zabezpečiť, tak použite extra námahu na to, aby ste to získali. Jedného dňa sa Vám to môže vrátiť v nečakanej forme, a pochopíte ten význam.

Marek